V jednej z najdrsnejších krajín planéty, v samote strednej Ázie sa pasú kozy, ktoré poskytujú tú najvyberanejšiu vlnu na svete: kašmír. Ich cenená srsť sa získava takmer rituálnym spôsobom, ktorý sa za stáročia takmer nezmenil. Jedine tak je možné dosiahnuť jedinečnú a znamenitú jemnosť, ktorú poznajú zákazníci obchodov s najdrahšími a najvyberanejšími odevamy v Paríži, Miláne, Londýne či Madride. Iba málo z nich však pozná remeselné pozadie, svedomitý proces a tvrdú prácu pastierov, aby mohli rohaté zvieratá zbaviť ich cenného kabátu. Pre Nepálčanov Čjangra, pre vedcov Capra hircus, kašmírske kozy sa vo stádach pohybujú po hymalájskych vrchoch, na planinách Tibetu i mesačnou krajinou, o ktorú sa delí Čína a Mongolsko v púšti Gobi. Zima a nadmorská výška spoločne s vydatnou stravou dávajú srsti vynikajúci lesk. Väčšina zvierat žije vo výškach blížiacich sa ku 2500 metrom a vydrží teploty, ktoré klesajú až ku 30 stupňom pod nulou. Na ochranu si preto vytvorili dve vrstvy. Jedna je vonkajšia vlna, silná a s rovným hrubým vlasom, ktorý ma v priemere hrúbku 15 až 19 mikrometrov. Pod ňou rastú jemné a dlhé chĺpky o priemere 11 až 14 mikrometrov, ktorých produktom sú niektoré bielkoviny, ktoré produkuje ich organizmus v závislosti na zime. Čím väčšia zima a čím vyššie k vrcholcom, tým sú jemnejšie. Tomuto vnútornému pokrytu sa hovorí pašmina. Tá, ktorá rastie na krku je najžiadanejšia pre výrobu svetrov, pánskych oblekov a módnych doplnkov. Tieto dve vrstvy kašmíru dávajú elastickú, silnú a žiarivú vlnu, ktorá sa adaptuje na vlhkosť a izoluje ako jemný štít. Koza mení srsť na jar, aby sa pripravila na ďalšiu zimu. A práve v tejto chvíli sa môže vlna získať, ale s najväčšou opatrnosťou. Pravý kašmír sa nestrihá ani neholí ale vyčesáva sa, aby sa získala čo najjemnejšia a najcennejšia vlna. Zväzky vlny sa potom musia rozdeliť podľa hrúbky a farby. Farebné odtiene sa oscilujú od bielej cez béžovú až po niektoré tmavé tóny. Z každého zvieraťa sa môže zobrať asi 200 gramov priadze, čo je minimálne množstvo na jeden šál. Každý pastier z vnútorného Mongolska, odkial pochádza nejlepší kašmír na svete má z každej kozy 4 až 6 euro. Komunity vo vnútornom Mongolsku produkujú 1400 ton kašmíru ročne z celkovej svetovej produkcie, ktorá sa odhaduje na 6000 ton. Tradícia a remeselná čistota. Neprípustné sú stroje, ktoré by jemné vlákno poničily. Na sveter prírodnej farby je potrebné zbierať srsť z jednej kozy po 3 roky. Kašmírske kozy sa chovajú aj v Austrálií, na Novom Zélande či v Iráne. Ale tam im srsť strihajú a na spracovanie používajú modernú techniku. Výsledkom je náhražka vlny, ktorá nemá takú cenu. Príčina je aj v chove, ďaleko od prirodzeného ekosystému. Cena sa pohybuje od 90 do 180 Euro za kilogram vyčesaného kašmíru. Hrubý, či špinavý, s tukom a zamotanými rastlinami stojí od 48 do 72 Euro. Dnes by bolo veľmi ťažké stanoviť cenu za kilo pašminy. Jednoduchý šál môže vyjsť až na 1500 Euro. Šál francúzskej značky Hermes výjde na viac ako 2000 Euro. Príslovečná jemnosť kašmíru bola cenená už pred storočiami. Jeho zamatovú hebkosť obdivovali vraj už starí Rímania a strašný Džingischán lemoval svoje plášte kašmírovími štólami. Kašmír vtedy získal prezívku vlákno kráľov. Paradoxne sa dnes stal symbolom luxusu. Pritom stále pochádza z obyčajných kôz, ktoré žijú tisíce kilometrov ďaleko v drsných podmienkach.
Celá debata | RSS tejto debaty